Zostarovanie dreva
V dnešnej dobe sa stále väčšej obľube tešia dizajnové riešenia pri ktorých sa používa staré drevo. Kombinácie dreva s modernými kusmi nábytku, doplnkov, alebo materiálmi, ako sú kovy, sklo alebo kameň dodajú interiéru príjemnú rozmanitosť a zútulnia ho. V rámci nekompromisnej požiadavky súčasnosti na ekologické povrchy sa však staré drevo nahrádza drevom novým, ktoré je upravované postupom, ktorý nazývame zostarovaním dreva. Pôsobením niekoľkých mechanických postupov a spájaním rôznych efektov aplikovaných vo viacerých vrstvách je možné dosiahnuť povrchy imitujúce rôzne staré vzhľady.
Výroba takýchto povrchov klasickým spôsobom je finančne aj časovo náročná z toho dôvodu, že najskôr je nutné nakúpiť staré drevené trámy, tieto sa následne musia narezať na tenké lamely, ktoré sa potom lepia na nové materiály. Pomocou takto vyhotovených prvkov sa následne vytvára požadovaný dizajnový vzhľad či už na nábytku, alebo interiér drevostavby.
Týmto spôsobom je síce možné dosiahnuť požadovaný efekt, je však na zváženie aké (NE)hygienické prostredie tým môže vzniknúť. Takéto drevo, ktoré niekoľko desiatok rokov slúžilo ako súčasť nejakého humna, šopy, stodoly a pod., môže byť napadnuté rôznymi škodcami, hubami, či plesňami, nehovoriac o jeho vlhkosti. A práve tá hrá dôležitú rolu, pri výslednom vzhľade.
Na druhej strane je však aj získavanie takéhoto dreva čím ďalej viac náročnejšie, pretože na jeho nadobudnutie sú len obmedzené možnosti a často množstvo, ktoré je na prvý pohľad veľké, bližšou selekciou a následnou povrchovou úpravou bude z výberu vylúčené z dôvodu neprimeranej kvality nevhodnej na ďalšie spracovanie.
Mnohí dizajnéri a architekti sa preto obzerajú skôr po dreve novom, ktoré má optimálne vlastnosti, kde bude s istotou možno očakávať požadovaný výsledok.
V našej spoločnosti sa zaoberáme ucelenými systémami povrchových úprav na zostarovanie dreva. Jedná sa o systémy použiteľné na nové drevo, ktoré nie je napadnuté žiadnou hnilobou, plesňami ani škodcami a spĺňa všetky hygienické nároky.
Ako sa vytvára efekt starého dreva?
Dosiahnuť konkrétny výsledok v požadovanom odtieni je proces, na ktorý vplýva niekoľko faktorov. Sú nimi napríklad výber dreviny, opracovanie (príprava) podkladu, voľba reaktívnych činidiel ako aj spomínaná samotná vlhkosť dreviny. Odporúčaná maximálna vlhkosť dreva pre zostarovanie pomocou reagencie (reakcia činidla s drevom) je pre interiér 10% a pre exteriér 15%. Jedná sa o kombinácie rôznych reaktívnych činidiel, pomocou ktorých pôsobením vzniká dokonalý starý vzhľad drevených povrchov.
V prvom kroku je to výber vhodnej dreviny – tú volíme podľa vzhľadu, textúry, funkčnosti a podľa účinnosti reaktívnych činidiel.
- Ihličnaté dreviny bez obsahu tanínu, ako napr. smrek, borovica, červený smrek
- Listnaté dreviny bez obsahu tanínu, ako napr. jaseň, čerešňa, jelša
- Exotické dreviny bez obsahu tanínu, ako napr. céder, iroko, garapa, ipé
- Listnaté dreviny s obsahom tanínu, ako napr. dub, orech
Prvé tri skupiny sú z hľadiska použitia reaktívnych činidiel veľmi príbuzné. Niektoré skladby systémov na nich fungujú takmer identicky. Štvrtá skupina je špecifická, nakoľko pri vytváraní požadovaných efektov sa využíva obsah tanínu, ktorý je v týchto drevinách obsiahnutý.
V druhom kroku volíme mechanické opracovanie - prípravu podkladu.
To môžeme robiť brúsením, kefovaním (drásaním) alebo tesaním, či sekaním, prípadne sa postupnosť týchto krokov strieda v závislosti od potreby dosiahnutia žiaduceho výsledku.
Kefovaním drevo nadobúda rustikálny vzhľad (vyzerá staršie), zvýrazní sa kresba dreva a stane sa tvrdším, pretože sa odstránia mäkké časti z jeho povrchu. Proces kefovania sa vykonáva drôtenými a nylonovými kefami, ktoré jednak zvýšia množstvo náteru, ktorý drevo absorbuje, a tak zvýšia aj jeho konečnú odolnosť voči vlhkosti, a tiež vyzdvihnú prirodzenú krásu dreva.
Pílením, tesaním a sekaním sa dosahuje výraznejšia štruktúra a tým sa stáva drevený prvok autentickým. Následne sa drevo aplikuje záverečný náter, aby sa predĺžila jeho životnosť.
Tretím krokom je výber požadovaného efektu a následná aplikácia reaktívnych činidiel podľa predpísaných aplikačných postupov.
Zostarovanie dreva nerovná sa morenie dreva. Na vznik efektov sa využívajú prevažne číre tekutiny a sfarbenie povrchov vzniká reakciou, nie použitím farebného moridla. Preto nie vždy je možné vytvoriť konkrétny požadovaný odtieň, nakoľko odtieň do veľkej miery závisí aj od opracovania (prípravy) podkladu a použitej dreviny, čo je popísané vyššie. Reaktívne činidlá vytvárajú pozitívny efekt sfarbenia a preto pôsobia veľmi prirodzene. Vo veľa prípadoch sú takto upravené povrchy na nerozoznanie od naozaj starého dreva. Počas aplikácie jednotlivých vrstiev, netreba zabudnúť na povinné technické prestávky, ktoré majú svoje opodstatnenie. Tieto činidlá nie sú zdraviu škodlivé ani pri aplikácii a ani pri následnom dlhoročnom používaní nimi vytvorených výrobkov.
Kedy možno použiť zostarovanie?
Veľké uplatnenie týchto efektov je pri rekonštrukciách objektov spadajúcich pod správu pamiatkových ústavov. Avšak jeho využitie je široké a v dnešnej dobe zažíva boom, uvedieme pár príkladov:
- repliky historických interiérov v dreveniciach a zruboch
- oprava a obnova starožitného nábytku
- reštaurovanie
- kombinácia starých drevených povrchov a moderných interiérových doplnkov
- obklady interiérov a drevených konštrukcií
- podlahoviny a schody
- drevené fasády
- terasy